Po oboch stranách domu poslanca Hlasu Petra Náhlika vraj sídlia materské školy. To treba kompletne odzbrojiť, inak hrôza pomyslieť.
Deti by mohli namieriť praky a vodné pištole na dom, s ktorým nemá budúci prezident Peter Pellegrini nič spoločné, a hneď vznikne minimálne dôvod na zasadanie bezpečnostnej rady štátu. Ešte by mohli pozatýkať predškolákov.
Zdá sa, že atentátnik v polovici mája zaútočil aj na posledné zvyšky príčetnosti časti koalície.
Incidentom bola nazvaná táto „udalosť“: kamery zachytili auto, z ktorého zadného okna sa vykláňal šesťročný chlapec v kukle a v ruke držal hračkársku zbraň.
Na konci minulého týždňa mal o „incidente“ tlačovkoidnú prednášku minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, začiatkom tohto týždňa minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš.
Prvá neprekvapila. Divákovi sa síce môže vnucovať dojem, že ak orgány naozaj zasahujú proti šesťročným deťom s hračkárskou zbraňou, mali by si to taktne nechať pre seba, aby si občan nepripadal ako v cvokhause.
Predstierať poučenie z krízového vývoja a činnosť silových zložiek sa dá aj inak ako zvyšovaním hlasu na tlačovke a opakovaním fráz o „nekompromisných“ „zásahoch“ proti „hrdinom za klávesnicami“. Dá, ale nie každému.
Kumulatívnymi predpokladmi sú bezmoc („neviem, čo mám robiť“) a moc („jej, tomuto všetkému teraz šéfujem, tak idem sa s tým hrať“).
No angažmán sociálky a spôsob, akým ho oznámil Erik Tomáš, je už úplne iná káva aj kakao. Minister sa vyjadril: „Začalo konať príslušné oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.“ Tieto dve oblasti sa bežne splietajú dohromady a nie všeobecne sa rozumie, čo má ktorá robiť: prvá zabezpečuje ochranu dieťaťa pre jeho blaho a najlepší záujem, výchovu a všestranný vývin a náhradné prostredie, ak treba. Stačí si pamätať slovné spojenie ochrana dieťaťa.
Sociálna kuratela chce – veľmi v skratke – odstraňovať poruchy. Laickejšie sa dá povedať, že dieťa niečo vyparatilo. Je zrejmé, že šesťročná bezpečnostná hrozba patrí do tejto kolónky.
A teda sa možno pýtať, či sa ministerstvo sociálnych vecí pomiatlo odhora dolu: minister avizoval okrem iného „pohovor s dieťaťom“ a teraz nejaká sociálna pracovníčka musí počúvnuť, či už to je v súlade s jej odborným názorom, alebo nie.
Pritom je zjavne namieste, aby sociálnoprávna ochrana chránila dieťa pred sociálnou kuratelou.
Ministri totiž predpokladajú, že dieťa robilo niečo viac, ako sa hralo: napríklad vedelo, že sa vezie okolo domu poslanca Hlasu Náhlika, s ktorým má Pellegrini niečo spoločné, a rozhodlo sa provokovať? Alebo otestovať ochranku, či po 15. máji zbystrila? Alebo ešte niečo sofistikovanejšie?
Podľa ministra „nie je tolerovateľné, aby šesťročné dieťa trčalo z auta a mierilo zbraňou“. A ako sa majú deti hrať s hračkárskou pištoľou? Majú ju ukladať do postieľky alebo ňou miešať polievku na hračkárskom sporáku?
Najdementnejšia hračka, atrapa zbrane, je dokonale legálnym predmetom, určeným na detské napodobňovanie skutočného používania zbraní – zabíjania.
Čo chcú štátne orgány docieliť pohovorom s dieťaťom alebo získaním správ od jeho lekára a zo školy? Asi ani nič.
Šlo len o rozostavenie javiska: veľkí mocní muži, štátne orgány s pečiatkami a dieťa pred domom, ktorý ani Pellegrinimu nepatrí. Oplatí sa to decko traumatizovať.
